Okolo energetických štítkov koluje plno nejasností. Na jednu stranu pomáhajú potenciálnym záujemcom o nové bývanie s orientáciou na trhu realít, na druhu stranu robia vrásky majiteľom domov a bytov. Pozrime sa na to, ako to vlastne s tými štítkami je, kde je ich potreba vybaviť a v akých prípadoch sa bez nich zaobídete.
S pojmom ,,energetický štítok“ sa častejšie stretávame v súvislosti s domácimi spotrebičmi. Ide o samolepku s farebnými prúžkami, označením energetickej triedy, ročnou spotrebou a s výpisom ďalších parametrov, ktoré majú pomôcť s porovnaním jednotlivých produktov pri nákupe. Používajú sa napríklad pri chladničkách, pračkách, mrazničkách a pod.
V prípade budov hovoríme o ,,energetickom certifikáte“ (ECB). Ten posudzuje, či je objekt ako taký dobre tepelne izolovaný, hodnotí kvalitu strechy, podláh a stien a v neposlednom rade tiež uvádza, kade z domu uniká najviac tepla. Hotový energetický certifikát budovy obsahuje grafické hodnotenie celého objektu a klasifikačnú triedu. Samostatne sa dá využiť aj pri čerpaní dotácii. Napríklad aj pri rozbehnutom projekte ,,Obnov dom“ kde je potrebné pred rekonštrukciou doložiť energetický certifikát a po rekonštrukcii predložiť nový energetický certifikát, kde bude jasné preukázané, že rekonštrukciu ste dosiali úsporu energii nad 60%, výška takéhoto príspevku môže dosiahnuť až 19 000 EUR.
Preukaz energetickej náročnosti budov poskytuje na objekty komplexný pohľad a posudzuje spotrebu energií, ktoré sú spojené s jej bežným užívaním. Ide o energetické náklady na vykurovanie, ohrev vody, osvetlenie alebo potreba vetrania. Laicky sa však energetický preukaz budovy často označuje ako energetický štítok domu. Túto terminológiu prevzalo i niekoľko internetových médií, a tak sa medzi oba pojmami pomaly ale isto nevidí rozdiel.
Energetický štítok označuje energetickú náročnosť, napr. spotrebu elektrickej energie, vody či hlučnosť spotrebiča. Doposiaľ používané triedy A+, A++ a A+++ sa však s vývojom technológií stali kvôli ošemetnému znamienku plus zastaralými a nevyhovujúcimi. A pretože ďalšie + by pri rozhodovaní o kúpe novej chladničky, práčky či televízora vnieslo len zmätok, budú sa elektrospotrebiče a televízory postupne preštítkovávať na triedu A–G. Najmenej úsporné výrobky budú teda zaradené do triedy G. Nové energetické štítky sú platné od 1. marca 2021.
Hlavnou informáciou na štítku je označenie energetickej triedy v ktorej daný objekt je. Ďalej nesmie chýbať adresa, typ budovy, plocha, obostavaný priestor, energeticky vzťažná plocha. Dôležitý je tiež graf, ktorý zobrazuje energetické vstupy (elektrina, plyn, biomasa, uhlie a iné). Práve vďaka ním je možné zo štítku približne vypočítať náklady na vykurovanie domu v priebehu roka. Na preukaze nájdete aj označenie šetrnosti objektu k životnému prostrediu, alebo napríklad informáciu o izolačných schopnostiach domu.
Vedeli ste, že označenie energetickej triedy objektu musíte uviesť už pri verejnej inzercii predaja aj prenájmu? Pokiaľ energetický certifikát zatiaľ spracovaný nemáte, udáva sa automaticky energetická trieda G. A povedzme si pravdu, kto bude dnes v inzercii hľadať nehnuteľnosť a nájde pri inzercii uvedené „G“? O Vašu ponuku nikto ani nezavadí. Kto by chcel kúriť „pánu bohu do okien“?
Tak či tak, určite Vás to ale nezbavuje povinnosti dať si vypracovať energetický certifikát. Najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy alebo nájomnej zmluvy ho je nutné predložiť.
Energetický certifikát sa vyhotovuje podľa zákona č. 555/2005 Z.z. v dvoch origináloch, jeden patrí stavbe (investorovi), druhý je v archíve zhotoviteľa. Je dôležité vedieť, že energetický certifikát budovy je vlastne ako „občiansky preukaz“ budovy, ktorý je neprenosný a nepatrí nikomu inému, len budove samotnej.
Pozor: Energetický certifikát má platnosť len 10 rokov.
Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.
V prípade, že predávate alebo prenajímate byt, obráťte sa najprv správcu budovy, všetci správcovia bytových domov malú povinnosť vypracovať energetický certifikát. Skutočnosť je však niekedy taká, že správcovia či predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov a neb. priestorov (SVBaNP) často zabúdajú na legislatívnu povinnosť, ktorá prikazuje vyhotovenie takéhoto certifikátu. Mnohí túto povinnosť splnenú nemajú a hrozia im nemalé sankcie napr. zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Majiteľom rodinných domov nezostane nič iné, ako si energetický certifikát dať vypracovať. V dnešnej dobe už túto službu poskytuje veľa firiem, takže sa oplatí porovnať si cenu za vypracovanie z ponúkaných cenových ponúk. Cena závisí hlavne na veľkosti objektu pre ktorý potrebujte energetický certifikát.
Dobré je vedieť aj skutočnosť, že nie každý môže energetické certifikáty vydávať a registrovať, musí to byť osoba ktorá má odbornú spôsobilosť na výkon energetickej certifikácie budov. Každý energetický certifikát musí byť po vyhotovení registrovaný.
Budovy chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad – v tomto prípade energetický certifikát nepotrebujete. Rovnaké pravidlo platí tiež pre kultúrne pamiatky. Či aj sem vaša nehnuteľnosť spadá zistíte v Národnom pamiatkovom ústave.
Energetický certifikát je povinný pre:
Od roku 2008 museli byť novostavby aj obnovené budovy zaradené maximálne do energetickej triedy B. Od januára 2016 sa pravidlá ešte sprísnili, všetky novostavby museli byť podľa energetického certifikátu ultranízkoenergetické, teda zaradené do energetickej triedy A1. Ani to už neplatí. Od 1. januára 2021 musia budovy spadať do energetickej triedy A0.
Vytvorené v systému CHYTRÝ WEB MAKLÉRA
Tomawell s.r.o. © 2025
7 chýb pri predaji nehnuteľnosti